Stanovisko k vládnemu návrhu zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“)
Základným zámerom reformy v oblasti duševného zdravia, ktorá mala byť podporená Komponentom 12 Plánu obnovy a odolnosti, bolo zvýšenie dostupnosti odborníkov v oblasti psychológie a psychoterapie prostredníctvom odstránenia systémových bariér pre psychológov mimo rezortu zdravotníctva, rovnako i u ďalších profesií pôsobiacich v oblasti psychoterapie, ktoré mali byť vyriešené prostredníctvom novej legislatívnej úpravy. V súčasnosti žiaľ pre dlhoročne platnú legislatívnu úpravu nemôžu všetci odborníci v oblasti psychológie a psychoterapie poskytovať služby a neexistuje jednotná regulácia povolania a dáta z toho vyplývajúce.
Základným cieľom novej legislatívnej úpravy malo byť zriadenie nadrezortnej komory a zvýšenie odbornosti a zabezpečenie regulácie vo vzdelávaní, disciplinárneho dohľadu, a tiež poskytovanie právnej pomoci pre tieto povolania bez ohľadu na rezort, v ktorom sa vykonávajú.
Zákon, i napriek vyjadreniam Ministerstva zdravotníctva v dôvodovej správe k jeho návrhu, očakávanú zmenu neprináša. Umožní registráciu do komory psychológom vykonávajúcim výkon povolania i mimo zdravotníctva, ale iba tým, ktorí splnia stanovené podmienky. Tým čiastočne splní cieľ Plánu obnovy a odolnosti.
Nevytvára rámec, ktorý by umožnil splnenie podmienok pre registráciu a výkon povolania všetkým odborne kompetentným psychológom a psychoterapeutom.
Čo zákon prináša? Psychológovia pôsobiaci mimo zdravotníctva, ktorí sa do komory budú môcť registrovať, nebudú môcť HNEĎ získať licencie na výkon povolania vo vlastnom mene. Ministerstvo zdravotníctva zvolilo ako riešenie pre zvýšenie počtu odborníkov vydanie nového všeobecne záväzného právneho predpisu o spôsobe ďalšieho vzdelávania, hodnotení vzdelávania, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných činností v súvislosti s výkonom psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti. Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky v BUDÚCNOSTI upraví spôsob ďalšieho vzdelávania psychológa a psychoterapeuta, ktorý nie je zdravotníckym pracovníkom, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností.
Čo znamená v budúcnosti? Ministerstvo zdravotníctva SR sa v jednom bode pri vyhodnotení pripomienok k rozporovému konaniu vyjadruje nasledovne: “Na základe potreby splnenia viacerých podmienok pre vydanie licencie poskytovateľovi podľa tohto zákona uplynie značný čas kým budú Slovenskou komorou vydané prvé licencie pre poskytovateľov podľa tohto zákona…“, teda aktuálne podmienky k vydaniu licencie poskytovateľom – fyzickou osobou ani poskytovateľom právnickou osobou dlhodobo splniť NEBUDE MOŽNÉ.
Naskytajú sa otázky:
Je Slovenská republika v čase konsolidácie tak bohatá, aby si mohla dovoliť mrhať odborne kompetentnými ľudskými zdrojmi?
Je Slovenská republika tak bohatá, aby si mohla dovoliť ďalšie náklady súvisiace s ekonomickými dôsledkami práceneschopnosti a liečby osôb s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia?
V súčasnej dobe klesá alebo narastá počet osôb, ktoré potrebujú podporu a odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia?
Je právo nástrojom alebo prekážkou, ktorá má pomáhať riešiť problémy a potreby spoločnosti?
Z akého dôvodu kladieme tieto otázky, keď zákon de facto sľubuje riešenie situácie a umožnenie zmeny?
Odpoveď nájdeme priamo v texte návrhu všeobecne záväzného predpisu, ktorý hovorí: „Všeobecne záväzný predpis obsahuje všeobecné ustanovenia o spôsobe ďalšieho vzdelávania psychológov a osôb, ktoré spĺňajú kritériá na zaradenie do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti psychoterapia, ktorými sú najmä odborná spôsobilosť podľa § 8 ods. 2 písm. a) návrhu zákona a vykonávanie praxe v certifikovaných pracovných činnostiach pod odborným dohľadom odborného garanta pre tieto činnosti po celú dobu štúdia až do doby získania odbornej spôsobilosti na ich samostatné vykonávanie.“ Ak vezmeme do úvahy vyjadrenie zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR, že vypracovanie všeobecne záväzného predpisu odhadujú na 2 roky, následný schvaľovací proces, proces získania akreditácie vzdelávacími inštitútmi, dĺžku vzdelávania pre špecializačné činnosti 3 a viac rokov, pre psychoterapiu v priemere 5 rokov, dostávame odpoveď. Proces, než odborníci získajú niektorú špecializáciu alebo certifikáciu v psychoterapii ako i možnosť pracovať vo vlastnom mene bude trvať pri optimistickom variante 6 a viac rokov, pri psychoterapii 8 rokov.
Nie je zrejmé, ako budú upravení tí psychológovia, ktorí celý život vykonávajú určitú špecializáciu, ale nemali možnosť zaradenia do špecializačného štúdia v zdravotníctve.
Rovnako nie zrejmé, ako budú vyriešení tí odborníci – psychológovia, liečební pedagógovia a logopédi, ktorí majú už teraz plné psychoterapeutické vzdelanie, len počas vzdelávania pracovali s klientom inde ako v zdravotníctve.
Tí, ktorí majú psychoterapeutické vzdelanie pri základnom povolaní sociálny pracovník, špeciálny pedagóg a iní nezískajú možnosť uznania vzdelania ani prijatím plánovaného všeobecne záväzného predpisu. Pôvodným zámerom zmeny bolo uznanie psychoterapie ako samostatného povolania. Aj ESCO – európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní stanovuje, že psychoterapia je nezávislá profesia od psychológie, psychiatrie a poradenstva. Ministerstvo zdravotníctva však zvolilo pre zákon úpravu podľa súčasného stavu, ktorý je pre občana (či už pacienta, klienta alebo dodávateľa služieb psychológa a psychoterapeuta) dlhodobo neefektívny a znedostupňujúci starostlivosť pre občana.
Návrh zákona prináša i skomplikovanie poskytovania supervízie a navrhovaná zmena od júla minimálne na mesiace znedostupní pre psychológov – psychoterapeutov supervíziu. Miesto umožnenia a zdostupnenia supervízie pre psychológov vytvára umelú potrebu vzdelávania supervízora, čo aktuálne znemožní výkon supervízie supervízorom (vrátane zahraničných), ktorí sú uznaní odbornými psychoterapeutickými inštitútmi. Zákon supervíziu psychologickej a psychoterapeutickej činnosti zaraďuje medzi psychologickú a psychoterapeutickú činnosť a to i napriek tomu, že nie je poskytované psychologické poradenstvo ani psychoterapia ani odborníkovi, ktorý je prijímateľom supervízie, ani jeho klientovi. Úradníci z Ministerstva zdravotníctva nerešpektujú fakt, že ide o nástroj rozvoja, ktorý môže byť použitý i pre rozvoj psychológov a psychoterapeutov.
Jednoznačne je možné skonštatovať, že zákon nezvýši dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb,ale naopak ich viac znedostupní. Môže tak pretrvávať výkon odborných psychologických a psychoterapeutických činností psychológmi a psychoterapeutmi formou vo vlastnom mene formou inak nazvanej činnosti. Títo budú ohrození trestným činom neoprávneného podnikania, čo sa týka práve tých odborne kvalifikovaných, odborníkov, ktorých legislatíva neuznáva a neuzná za odborne spôsobilých. Tak budú pôsobiť bez stavovského dohľadu a dostávajú sa na úroveň osôb bez vzdelania, rovnako ako rôzni podvodníci, ktorí pomôcť klientovi v oblasti duševného zdravia nevedia. Takto sa naša spoločnosť rozhodnutím ministerských úradníkov váži tých, ktorí investovali svoj čas a nemalé finančné prostriedky do svojho celoživotného vzdelávania, často odborne a časovo náročnejším ako u tých, ktorým terajšia legislatíva vzdelanie uznáva?
Zákon konzervuje súčasný stav, ba dokonca ho výrazne komplikuje. Zákon zavádza nové formy licencií a prenáša filozofiu poskytovania psychologických služieb princípmi poskytovania zdravotnej starostlivosti i mimo zdravotníctva. Súčasne pre výkon povolania vo vlastnom mene mimo zdravotníctva zavádza diskriminačné podmienky voči výkonu povolania v zdravotníctve.
Zákon prináša rozporuplnú dvojkoľajnosť, už teraz môžeme skonštatovať, že v niektorých situáciách nebude jasné ako postupovať. Je neprehľadný pre odbornú verejnosť i občanov, má i technické chyby. Na tieto fakty upozornilo i pripomienkové konanie, kde bolo ku zákonu vznesených 393 pripomienok, pričom neakceptovaných bolo 112. Slovenská komora psychológov vzniesla 75 pripomienok. Hromadná pripomienka verejnosti nebola akceptovaná a Ministerstvo zdravotníctva dodnes (viac ako mesiac) ani nepredložilo zúčastneným zápisnicu z rozporového konania.
Zákon ponecháva základnú štruktúru komory a jej právomoci podľa zákona č. 578/2004 Z.z., no zasahuje do vnútorného organizačného usporiadania komory ako predstaviteľa záujmovej samosprávy, čo považujeme za neakceptovateľné.
Kritickým bodom je ako sa zákon vysporadúva s financovaním komory, pretože nastavený mechanizmus je činnosť komory dlhodobo neudržateľný. Je zrejmé, že Ministerstvo zdravotníctva SR ako autor zákona chcelo dodržať rovnaké finančné podmienky pre úkony voči pre psychológov v zdravotníctve a mimo zdravotníctva, no pre stromy nevidí les. Komora potrebuje zabezpečiť prevádzku, čo pri uvedenom financovaní (podľa zákona č. 578/2004 Z.z.) nie je možné. Tento stav sa dotýka všetkých zdravotníckych komôr a ministerstvo zdravotníctva daný stav roky nerieši s odôvodnením, že komory sa nevedia dohodnúť. Prísľub riaditeľa sekcie zdravia na rozporovom konaní, že minister zdravotníctva sa tomu chce venovať je potešujúci. Doposiaľ žiaľ všetky pokusy za 10 predchádzajúcich rokov skončili neúspešne. Práve preto prvotným zámerom bolo i zriadenie novej nadrezortnej komory psychológov a psychoterapeutov a jej úprava samostatným zákonom.
Vo vzťahu ku faktu, že doposiaľ nie je ukončené verejné obstarávanie pre tvorbu registrov, ktoré majú byť funkčné a naplnené dátami ku koncu júna 2025 tak vzniká ďalšie riziko vo vzťahu k plneniu Plánu obnovy a odolnosti.
V dôvodovej správe ku zákonu sa uvádza prehľad organizácií, ktoré participovali na tvorbe zákona. Dovoľujeme si upozorniť, že to bolo iba v prvej fáze tvorby zákona, kedy bola plánovaná iná filozofia usporiadania poskytovania psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti v SR. Rovnako správa uvádza, že pri tvorbe tejto verzie zákona Ministerstvo zdravotníctva vo viacerých termínoch konzultovalo zákon so zástupcami Slovenskej komory psychológov s cieľom zapracovať pripomienky ku zákonu. Tento fakt si dovolíme rozporovať, nakoľko diskusie neprebiehali o pripomienkach ku zákonu a Prezídium sa opakovane dožadovalo spolupráce zo strany Ministerstva zdravotníctva, čo eskalovalo až do stretnutia s ministrom zdravotníctva pánom Šaškom. Členovia prezídia naopak dostávali od úradníkov ministerstva zdravotníctva informácie, že zákon sa už komory týkať nebude, že zákon komora dostane až pred pripomienkovým konaním. Nakoľko ako jeden z dôvodov omeškania prípravy zákona sa uvádza odstúpenie bývalého prezídia, upozorňujeme na fakt, že práve bývalé prezídium bolo ochotné veci konzultovať, ale zo strany osoby vedúcej pracovnú skupinu na Ministerstve zdravotníctva bol členom pracovnej skupiny stanovený zákaz o zákone komunikovať. Za dôležitú považujeme i informáciu, že významným faktorom pri tvorbe zákona bola i skutočnosť, že Ministerstvo zdravotníctva 3 roky nealokovalo do pracovnej skupiny zástupcu legislatívneho odboru.
Rovnako by bolo žiadúce, aby tvorcovia zákona poznali reálny výkon činnosti stavovskej organizácie a a konzultovali s odborníkmi tejto krajiny, nie s odborníkmi iných profesií zo zahraničia.
V závere použijeme vyjadrenie ministerstva zdravotníctva, že nie je možné porušovať základné zásady právneho štátu. I keď podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 35 ods. 2 Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností, máme za to, že existuje riešenie rôznymi cestami a nastavením právnych noriem. Je úctyhodné, že ak budú prijaté všeobecne záväzné ustanovenia, o ktorých zákon hovorí, pravdepodobne do budúcna vznikne pre psychológov iná platforma vzdelávania, ale nie je isté aká vo vzťahu k dlhodobej skúsenosti monopolizácie psychológie a psychoterapie zo strany Ministerstva zdravotníctva a jeho mocenských zásahov.
Máme za to, že práve premrhávame príležitosť pre modernú a funkčnú úpravu poskytovania starostlivosti o duševné zdravie.
Je nám veľmi ľúto, že pán minister Šaško, ktorý na osobnom stretnutí v decembri pôsobil ako dôveryhodný zástupca ľudu vo verejnej funkcii, nedostál svojmu slovu a nezabezpečil, aby ním riadení ministerskí úradníci dodržali dohodu. Nedodržiavanie dohôd to strany konkrétnych osôb na ministerstve zdravotníctva však nie je prekvapivé. Poznáme ho my, i ostatné zdravotnícke komory z minulosti. Úradníci v štátnej správe by tu mali byť pre riešenie potrieb všetkých občanov, nielen im blízkym ľuďom.
Vážení páni poslanci, zo skúsenosti vieme, že hlas odborníkov na Slovensku nebýva vypočutý. Je ale potrebné, aby zaznel a aby verejnosť i vy ste si boli vedomí za aké návrhy hlasujete.
Rada a Prezídium Slovenskej komory psychológov