Povinná mlčanlivosť u psychológov a jej aplikačné problémy

mlčanlivosťDôvera je nevyhnutný predpoklad kvalitného vzťahu psychológ -pacient. Citlivé informácie, ktoré si vymieňajú medzi sebou, prekračuje rámec bežných informácii .Najmä z tohto dôvodu je povinnosť mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka základným predpokladom dôverného vzťahu, lebo ináč by sa k týmto informáciám nedostal. Ponúkame Vám niektoré fakty a názory JUDr. Iva Humeníka, ktoré sme prevzali z časopisu„ Právo a manažment v zdravotníctve" november-december 2010.


Osoba, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom, môže byť v podstate postihovaná len prostredníctvom občianskoprávnej žaloby ( nedá sa samozrejme vylúčiť ani trestná zodpovednosť), zatiaľ čo u zdravotníckeho pracovníka porušenie tejto povinnosti vyvoláva široké právne konzekvencie a zasahuje aj samotného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, u ktorého je zdravotnícky pracovník zamestnaný. Ďalším rozdielom je skutočnosť, že pokiaľ u všeobecného subjektu povinnosť mlčanlivosti sa dedukuje na základe všeobecných predpisov civilného práva, u zdravotníckeho pracovníka je táto povinnosť stanovená ako stavovská povinnosť vyplývajúca z jeho povolania a možno ju nájsť priamo v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podľa §80 ods. 2 tohto zákona (cit.): „Zdravotnícky pracovník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania" ( čo je mimochodom, podľa môjho názoru, ešte väčší vecný rozsah, ako len mlčanlivosť o informáciách, týkajúcich sa zdravotného stavu pacienta.)Túto povinnosť akcentuje aj Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý zakazuje zdravotníckemu pracovníkovi (cit): „...zneužiť dôveru a závislosť pacienta" a dodáva, že (cit.) : „Všetky informácie získané pri výkone povolania sú dôverné počas života pacienta, ako aj po jeho smrti." V tomto bode si dovoľujem upozorniť na skutočnosť, že povinná mlčanlivosť sa vzťahuje na zdravotníckeho pracovníka, nie na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Existujú situácie, kedy informácie o zdravotnom stave pacienta má oznamovať priamo poskytovateľ a nie zdravotnícky pracovník ( napr. oznamovanie o týraní osoby, informácie o pokusoch samovrážd -§79 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.) Taktiež môže ísť o informovanie médií o zdravotnom stave pacienta prostredníctvom hovorcu poskytovateľa, a preto je žiaduce, aby sa povinnosť mlčanlivosti vzťahovala aj na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zákon taktiež nereflektuje to, že poskytovateľ informáciu o zdravotnom stave musí určitých spôsobom získať od zdravotníckeho pracovníka. Ten však v zmysle platného právneho stavu takúto informáciu bez súhlasu pacienta poskytovateľovi nemôže odovzdať. Túto situáciu uľahčujú jedine prípady, kedy je poskytovateľ fyzickou osobou, a súčasne aj zdravotníckym pracovníkom. Porušením mlčanlivosti nie je v zmysle § 80ods.5 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ani informovanie (cit.)"členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu, ktoré im priznáva tento zákon" ako aj informovanie matriky o narodení a smrti fyzickej osoby. Ďalším prípadom legálneho odovzdania dôverných informácií je zbavenie zdravotníckeho pracovníka mlčanlivosti. Podľa §80 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť mlčanlivosti dotknutý subjekt ( pacient) alebo orgán príslušný na vydanie povolenia – ten však len na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo na základe žiadosti súdu. Okrem týchto subjektov náš právny poriadok rozlišuje ďalší špeciálny subjekt, ktorý je oprávnený zbaviť zdravotníckeho pracovníka mlčanlivosti, a tým je Ústavný súd SR. V zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v z.n.p. ( cit.): "Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti ustanovenú právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti zbavil." Usmernenie rozlišuje špecifické príznaky sexuálneho zneužívania a nešpecifické príznaky sexuálneho zneužívania. Do prvej sú zaradené poranenia genitálnej, análnej oblasti, tehotenstvo maloletého dievčaťa, či prítomnosť biologického materiálu ( spermie, sliny): nešpecifickými znakmi sú podľa usmernenia rôzne zmeny prejavujúce sa v oblasti psychiky a tiež zmenami sociálneho správania dieťaťa. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia podozrenia na sexuálne zneužívanie nahlásiť telefonicky(!) operačnému stredisku policajného zboru, ak diagnostika dieťaťa potvrdzuje prítomnosť špecifických príznakov sexuálneho zneužívania alebo prítomnosť nešpecifických príznakov, ktoré sú podporené ďalšími zisteniami poskytovateľa týkajúcimi sa celkovej anamnézy dieťaťa. Nejasnú úpravu povinnej mlčanlivosti medzi poskytovateľom a zdravotníckym pracovníkom podporuje aj usmernenie v čl. IV ods. 2 písm. b), podľa ktorého (cit.): „Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti oznamujú prípady... b) ústnym oznámením do zápisnice vykonaným na vyžiadanie orgánu činného v trestnom konaní; ak si oznámenie do zápisnice alebo výpoveď zdravotníckeho pracovníka ako svedka vyžaduje širší rozsah informácií, ktoré presahujú jeho mlčanlivosť, môže ho Ministerstvo zdravotníctva SR zbaviť mlčanlivosti na žiadosť podanú orgánom činným v trestnom konaní; zdravotnícky pracovník spolupracuje s policajným orgánom, pri vyšetrovaní prípadu podozrenia zo sexuálneho zneužívania a chráni zdravotné a psychické záujmy dieťaťa." Aj v tomto prípade sa mieša postavenia poskytovateľa a postavenie zdravotníckeho pracovníka. Poskytovateľom podľa tohto ustanovenia je : Fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia § 11 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, Fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 220/1996 Z.z. o reklame v z. n. p. ( ďalej len „ zákon o liekoch"), Fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v z. n. p., Fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.


Návrat hore