Záznam z 14. stretnutia Klubu poradenských psychológov dňa 15. júla 2013

Účasť: PhDr. Oľga Koestelníková, Mgr. Ľubica Tománková, Mgr. Andrea Belicová, PhDr. Ľudovít Dobšovič, PhDr. Blažena Ghilányiová, PhDr. Ivan Valkovič


Prebrali sme:

  1. Dnes sme prebrali otvorený list Klubu poradenských psychológov, ktorý vypracovala PhDr. Oľga Kostelníková, ktorá do neho po dovolenke zapracuje ďalšie pripomienky. PhDr. Dobšovič list spracuje ako petíciu prostredníctvom internetu, aby sme mohli zbierať podpisy. Z: PhDr. Kostelníková a PhDr. Dobšovič, T: 31.8.2013

  2. Termín ďalšieho stretnutia sme stanovili na prvú stredu v októbri, teda: 2.októbra 2013.



Zapísali: PhDr. Ivan Valkovič a Mgr. Ľubica Tománková




KLUB PORADENSKÝCH PSYCHOLÓGOV pri Slovenskej komore psychológov



Otvorený list k výkonu povolania psychológ, zvlášť v špecializovanej pracovnej činnosti poradenská psychológia.



Vážená pani ministerka zdravotníctva SR,

Vážený pán minister práce sociálnych vecí a rodiny,

Vážený pán minister školstva,

Vážená pani riaditeľka odboru zdravotníckeho vzdelávania MZ SR,

Vážená pani vedúca Katedry poradenskej psychológie SZU,

Vážený pán prezident SKP.


I. ÚVOD


Tento text si kladie za cieľ

  • priblížiť podstatné momenty vývinu psychologickej praxe na Slovensku, s osobitným dôrazom na špecializáciu poradenská psychológia (ktorá v poslednom období vykazuje zreteľné známky úpadku ),

  • charakterizovať súčasnú situáciu (v mnohom problémovú, charakterizovanú nesystémovosťou, dezintegrovanosťou i prvkami diskriminácie ...), pomenovať najvypuklejšie problémy v súčasnom stave

  • načrtnúť riešenia obsahujúce zmeny na úrovni inštitúcii i vo vymedzení prípravy na výkon poradensko-psychologickej praxe


My, psychológovia združení v Klube poradenských psychológov pri SKP a ďalší podpísaní kolegovia sme vážne znepokojení situáciou vo výkone povolania psychológ, zvlášť v odbore poradenská psychológia a tento list je výzvou k spolupráci všetkých rezortov, v ktorých psychológ pracuje k spolupráci a nájdeniu systémového riešenia.

II. VYMEDZENIE PROBLEMATIKY

Psychologická prax ako odborne náročná činnosť vyžaduje:

  • zodpovedajúcu pregraduálnu a postgraduálnu prípravu

  • pokračujúcu (celoživotnú) prípravu a supervíziu psychologickej práce

  • odborno-metodickú podporu (zdokonaľovanie postupov a štandardov práce, zdokonaľovanie etických pravidiel a ich presadzovanie do praxe,...)

Podľa oblastí, v ktorých psychológ pôsobí sa dá rozdeliť psychologická pracovná činnosť na psychológiu v zdravotníckych zariadeniach, v škole – respektíve vo výchove a vzdelávaní, v justícii, v pôsobnosti ministerstva vnútra, obrany, v pracovno-organizačných inštitúciách a v sociálnej oblasti –kde ide o partnerské a rodinné vzťahy.

Kde je teda poradenská psychológia? Nemáme rezort poradenstva.

Zjednodušene, mala by byť v psychologických poradniach.

Existujú dva podobne znejúce pojmy, ktoré však nie sú obsahom totožné:

  • Poradenská psychológia

  • Psychologické poradenstvo


Poradenská psychológia je aplikovaný odbor a prax psychologickej vedy, kde sa vykonáva psychologické poradenstvo ale aj psychoterapia, psychoedukácia a ďalšie činnosti pre psychicky zdravých ľudí, najmä v oblasti vzdelávania a sociálnych vecí.


Psychologické poradenstvo je súčasťou každej oblasti kde psychológ pracuje a je to druh psychologickej odbornej činnosti. Psychológ v každej sfére, ktorú sme vymenovali vyššie vykonáva :

  • Psychologickú diagnostiku: poznanie psychického stavu a osobnosti človeka a jeho vzťahov

  • Psychologické poradenstvo: pôsobenie psychologickými prostriedkami na človeka a jeho vzťahy tak, aby vedel zvládnuť životné situácie, zvlášť krízy (aby si vedel poradiť v živote), teda aby bol schopný urobiť vo svojom živote zmenu - najmä zlepšením sebapoznania a sebaakceptácie a zlepšením interpersonálnych schopností

  • Psychoterapiu: ovplyvňovanie dôsledkov psychických tráum, a to aj tráum v minulosti, ktoré sa stali chronické a ovplyvňujú život človeka, či už vznikom duševnej choroby, alebo bez vzniku duševnej poruchy no vznikom opakujúcich sa vážnych životných zlyhávaní v práci a vzťahoch a to liečbu psychologickými prostriedkami – skutočne naša prax potvrdzuje, že psychoterapiu možno a treba vykonávať aj pre psychicky zdravých ľudí, kde nelieči symptómy duševných porúch, ale lieči symptómy a príčiny zlyhávania vo vzťahoch (partnerských, rodičovských, pracovno-organizačných).

  • Psychoedukáciu

  • Okrem toho psychológ vykonáva aj ďalšie špecifické činnosti podľa oblasti pôsobenia.

III: Pohľad na vývin poradenskej psychológie

Od dvadsiatych rokov minulého storočia, začali prví psychológovia pôsobiť v Psychotechnickom ústave a následne najmä v zdravotníctve (predovšetkým v oblasti psychiatrie) a v doprave. Koncom päťdesiatych rokov 20.storočia sa psychologická odborná činnosť etablovala v oblasti školstva, sociálnych vecí, priemyslu, armády, vnútra a spravodlivosti. V oblasti školstva a sociálneho rezortu sa nazývala poradenská psychológia a jej vykonávatelia ako poradenskí psychológovia. Vznikali pedagogicko-psychologické výchovné kliniky, neskôr pedagogicko-psychologické poradne v oblasti výchovy a vzdelávania a manželské a predmanželské poradne, neskôr centrá poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu v rezorte sociálnych vecí.

Historicky sa poradenská psychológia ustálila ako odbor psychologickej činnosti pre ľudí, ktorí potrebujú psychologickú starostlivosť alebo pomoc a sú duševne zdraví, aby sa tak odlíšila od klinickej psychológie určenej najmä pre pacientov psychiatrických ambulancií a nemocníc. Fungovala a funguje doteraz v rezortoch školstva a sociálnych vecí a rodiny SR. V oblasti školstva však dostala názov školská psychológia a poradenská psychológia ostala bez špecifického rezortného pomenovania v oblasti sociálnych vecí.

Historicky sa stalo ešte niečo dôležité pre pochopenie stavu v psychológii. Kým pretrvávala v našom zdravotníctve liečba psychiatricky chorých najmä medikamentózne, klinickí psychológovia boli vyzývaní pracovať prevažne ako diagnostici, ktorí pomáhali diagnostickou činnosťou ustanoviť diagnózu psychiatra tým, že diagnostikovali stav psychických funkcií pacienta a jeho osobnosť. Psychiater potom nasadil medikamentóznu liečbu. Robiť poradenstvo alebo terapiu sa od klinických psychológov v začiatkoch, v ďalšom období a niekde i dodnes, takmer alebo vôbec nevyžadovalo (česť výnimkám). Pravdaže, stav sa po zmene spoločenských pomerov v SR začal pozvoľne meniť, ale ešte i dnes sa stretávame s lekármi, ktorí nám úprimne povedia, že psychológ nemá žiadnu zodpovednosť, pretože len subdiagnostikuje. Do istej miery bol stav podobný aj v rezorte školstva, kde mimo psychologických výchovných kliník spočiatku pedagógovia vyžadovali od psychológov často len diagnostiku, aby mohli prípadne preradiť žiaka do iného typu školy a tak sa ho ako obtiažného zbaviť. V tejto sfére sa však udiali kvalitatívne zmeny.

V oblasti poradenstva v sociálnej sfére bola situácia od samého začiatku historicky iná. Psychológovia boli vyzývaní prakticky pomáhať človeku a rodine, mať priamy vplyv na riešenie osobných a rodinných problémov v bežnom živote a diagnostika nebola nikdy konečnou etapou psychologickej práce. Preto bolo nevyhnutné vzdelávať sa a cvičiť v poradenstve a psychoterapii, čo psychológovia pracujúci v tejto sfére v prevažnej miere zanietene a s láskou k našej profesii aj činili aj v rámci Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti a vytvorili aj vlastné vzdelávanie- Poradenskú propedeutiku akreditovanú Ministerstvom školstva SR - ktoré funguje v oblasti MPSVaR dodnes.

III. SÚČASNÝ STAV V PORADENSKEJ PSYCHOLÓGII

Dve vybudované siete poradní – v školstve a sociálnej sfére prechádzajú vývinom, ktorý sotva možno považovať za rozvojový – najmä v rezorte sociálnych vecí.

V oblasti školstva si poradenské zariadenia zachovali svoju samostatnosť, prechádzajú aj rozvojom, avšak majú svoje problémy. Z poradní vznikli centrá pedagogicko-posychologického poradenstva a prevencie.

Centrá poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu zanikli a vznikli referáty poradensko-psychologických služieb na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Nastalo redukovanie stavu poradenských psychológov v tejto sfére a najmä redukovanie záberu ich činnosti na prevažne rozvodovú, porozvodovú problematiku a na náhradnú rodinnú výchovu. Pre vykonávanie psychologického poradenstva pre manželov a rodičov, ktorí nie sú v rozvodovom konaní sa výrazne obmedzilo pre nedostatok personálnych a časových možností. To sa však javí ako výrazná chyba a nedostatok.

Zákonom číslo 578/2004 Zbierky zákonov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý hovorí aj o podmienkach na výkon zdravotníckeho povolania v povolaní psychológ a ustanovuje špecializáciu poradenská psychológia a Nariadením vlády č. 296/2010 k tomuto zákonu, vznikla akoby nová špecializácia - poradenská psychológia v zdravotníctve. Avšak väčšina poradenských psychológov pracuje v rezorte sociálnych vecí a školstva, čo je prirodzené, ak poradenská psychológia má slúžiť najmä ľuďom psychicky zdravým. V rezorte zdravotníctva špecializácia poradenská psychológia nemala a ešte takmer nemá zariadenia, históriu ani náplň. Nie je vôbec jasné ako sa má špecializácia poradenská psychológia v zdravotníctve odlišovať od špecializácie klinická psychológia. Podľa znenia špecializácií v odbore psychológia ako zdravotnícke povolanie sa javí, že pôvodne išlo o to, aby sa každá psychologická činnosť zaradila pod zdravotníctvo. Avšak toto sa nestalo a nie je jednota v názoroch, či sa má stať, pretože sú tu obavy z úzkeho rezortizmu, z nerešpektovania doterajšieho vývinu a vzdelania psychológov v ostatných rezortoch a tým vzniku veľkej diskvalifikácie a ťažkostí. Poverení odborníci v zdravotníctve začali hľadať ako z tejto situácie vyjsť, avšak podľa nášho posúdenia, sa stalo niečo pre poradenskú psychológiu likvidačné.

Prax v pozíciách psychológa v sociálnej sfére a v školstve sa neuznáva ako prax poradenského psychológa, lebo nie je v zdravotníctve. Práve tam sa však táto prax v skutočnosti vykonáva a túto činnosť majú psychológovia v týchto rezortoch uvádzanú aj v náplniach práce: psychologické poradenstvo a psychoterapia. Je to snáď nejaké iné poradenstvo a terapia ako v zdravotníctve? V skutočnosti to tak nebolo a nie je, a pokiaľ je snahou dostať psychologické poradenstvo a psychoterapiu len pod krídla zdravotníctva tak, ako je to chápané dnes, teda, že sa v iných zákona č. rezortoch nebude vykonávať, tak tam psychológia skončila. Podľa nášho názoru, však je potrebné, aby rozšírila svoje pôsobenie.

V podmienkach vzdelávania v špecializácii poradenská psychológia, ktoré obsahuje akreditovaný vzdelávací program v poradenskej psychológii na SZU v Bratislave je okrem iného uvedené, že študent musí absolvovať aj odbornú prax v poradniach ochrany a podpory zdravia, ktoré patria pod Úrad verejného zdravotníctva. V skutočnosti sa v SR v takýchto poradniach psychologické poradenstvo nevykonáva, azda až na jednu výnimku v Bratislave, kde existuje pod daným úradom poradňa podpory duševného zdravia.

Sú pokusy umožniť získanie špecializačnej prípravy aj psychológom pracujúcim v inom rezorte, ale za splnenia podmienok, ktoré neuznávajú prax inde ako v zdravotníckych zariadeniach, takže v skutočnosti by musel taký uchádzač pracovať na určitom vlastnom poradenskom pracovisku v inom rezorte ako zdravotníctvo a ešte naviac v plnej miere ( a na vlastné náklady!!!) praxovať niekde, kde je zdravotnícke zariadenie ale poradenská psychológia sa tam ani nemusí vykonávať, stačí klinická. Takéto podmienky sú prakticky neuskutočniteľné a nezíska tam ani skúsenosti v psychologickom poradenstve.

Ďalej, psychológovia, ktorí majú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore poradenská psychológia a ukončené postgraduálne vzdelanie v odbore poradenská psychológia na univerzite, kde ukončili aj štúdium odboru psychológia, nemajú doposiaľ Ministerstvom zdravotníctva SR uznané vzdelanie v špecializácii, hoci §86 Nariadenia vlády č.296/2010 hovorí o tom, že špecializačné vzdelanie uskutočnené podľa dovtedy platných zákonov, ak bolo uskutočnené pred účinnosťou tohto nariadenia, ostáva v platnosti. Poradenskí psychológovia pracujúci v iných rezortoch ako je zdravotníctvo nemajú možnosť získať licenciu v špecializácii poradenská psychológia a vykonávať tak svoje povolanie vo vlastnom mene ako to umožňuje zákon, č.199/1994 o psychologickej činnosti, čím dochádza vo vzťahu k psychológom podľa bodu 6 k ich diskriminácii, čo je v rozpore s č. 35 ods. 1 ústavy („Každý má právo ... uskutočňovať inú zárobkovú činnosť") v spojení s či. 12 ods. 2 a či. 13 ods. 3 ústavy (princíp rovnosti a zákazu diskriminácie).

Okrem toho táto situácia pravdepodobne zbytočne frustruje a odoberá energiu aj organizátorom špecializačného vzdelávania na SZU a ďalším pracovníkom. Musia vynakladať čas, námahu a hľadať ako naplniť predpisy, ktoré nie sú v súlade s realitou života a praxe, znášať nespokojnosť adeptov vzdelávania ap.

V roku 2004 bola citovaným zákonom 578/2004 zrušená aj Slovenská komora psychológov, ktorá bola stavovskou organizáciou pre všetkých psychológov a stala sa stavovskou organizáciou len pre psychológov pracujúcich v zdravotníctve.

IV. NAVRHOVANÉ TRENDY RIEŠENIA

Utvorí sa stavovská organizácia pre všetkých psychológov a bude sa starať o potreby a stav psychológie vo všetkých oblastiach, kde psychológ pracuje a bude vydávať licencie aj pre psychológov mimo zdravotníctva. Pokiaľ by to nebolo priechodné, tak súčasná Slovenská komora psychológov sa premenuje na Slovenskú komoru psychológov v zdravotníctve a vznikne Slovenská komora psychológov v rezortoch mimo zdravotníctva. Táto druhá komora bude rovnocenná s prvou a bude vydávať aj licencie pre výkon povolania psychológ vo vlastnom mene.

  1. Povolanie psychológ sa bude v každom rezorte pokladať za zdravotnícke povolanie, nakoľko v každom rezorte vykonáva psychológ činnosť buď pri liečbe duševných porúch, alebo pri ochrane duševného zdravia, teda pri prevencii duševných porúch a rozvoji duševného zdravia. Možno ho rozlíšiť na psychologickú pracovnú činnosť - klinickú – v zdravotníckych zariadeniach a mimoklinickú v oblasti prevencie duševných chorôb a podpory duševného zdravia, tu by patrili školskí, pracovní, justiční a poradenskí psychológovia v sociálnej sfére. Toto bude podmienené vznikom obojstranných dohôd o psychologickej činnosti medzi MZ a príslušnými ďalšími ministerstvami, z ktorých bude vyplývať rovnocennosť postavenie i rovnocenný prístup k špecializačnému vzdelaniu psychológa vo všetkých rezortoch. Financovanie výkonu povolania v závislých činnostiach mimoklinického charakteru ostane v rezorte, kde sa činnosť vykonáva.

  2. Pokiaľ by MZ SR nebolo ochotné akceptovať tieto návrhy, ktoré rešpektujú skutočnú realitu v psychológii v SR, potom je potrebné iniciovať nadrezortný zákon o psychologickej činnosti mimo zdravotníckeho rezortu.

  3. V obidvoch prípadoch zriadiť nadrezortnú komisiu pre psychológiu pri úrade vlády a pracovať pre zriadenie ústavu postgraduálneho vzdelávania v psychológii.

  4. V rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny sa znovu utvoriť centrá psychologického poradenstva pre rozvoj osobnosti , partnerských a rodinných vzťahov, pričom ostanú zachované aj referáty na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré slúžia prednostne klientom úradu a potrebám úradu. Je tu istá podobnosť so zdravotníctvom. S istým zjednodušením možno povedať, že klienti úradu a pacienti kliník a ambulancií majú už chorobu – sociálnu alebo psycho-somatickú. Je potrebné, aby fungovali aj zariadenia na prevenciu chorôb, rozvoj zdravia a edukáciu.

  5. Vo sfére výkonu zdravotníckeho povolania psychológ v doterajšej úprave Nariadenia vlády 296/2010 iniciovať zmeny:

  • Zosúladiť dĺžku špecializačného štúdia s ďalšími špecializáciami (klinická, pracovná a organizačná) na dva roky

  • Umožniť vykonávať prax v poradenských zariadeniach mimo zdravotníctva

  • Uznať doterajšie špecializačné štúdia, vykonané podľa zákonov platných do roku 2010 a majúcich akreditáciu

  • Zrušiť povinnosť praxovať v poradniach pri úradoch verejného zdravotníctva, kde sa doposiaľ nevykonáva psychologické poradenstvo a prax je bezúčelná.

  1. Ako užitočné vidíme, aby vznikali Centrá pre poskytovanie psychologických služieb, ktoré by zlučovali klinické aj neklinické špecializácie pod jednou strechou, aby psychológovia mohli pracovať tak, ako pracujú lekári či pedagógovia spoločne, mali konziliárne konzultácie a poskytovali komplexnú starostlivosť a boli by zaradené do minimálnej siete zdravotnícko-sociálnych zariadení. Takéto zariadenia by vznikali medzirezortnými dohodami ale pod patronátom zdravotníctva/komisie pre psychológiu pri úrade vlády a boli by financované rovnakým podielom z rezortu zdravotníctva (klinickí psychológovia cez zdravotné poisťovne), z rezortu školstva a u rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem toho by existovali súkromné psychologické pracoviská.

  2. Uznanie dôležitosti psychologického poradenstva a psychoterapie sa prenesie do bodovej alebo inej hodnoty tejto činnosti, pokiaľ je kvantitatívne hodnotená tak, aby oveľa vyššie body za diagnostiku nepriamo nenabádali psychológov vyhýbať sa poradenstvu a terapii (tak je to doteraz u klinických psychológov a aj u v rezorte školstva).

  3. U psychológov vykonávajúcich povolanie vo vlastnom mene sa zabezpečí výnimka z požiadaviek na priestory zdravotníckeho zariadenia (tak ako ju majú napr. aj zubári ai.)

Uvedomujeme si, že takéto riešenie by vyžadovalo veľkú spoluprácu medzi rezortmi, odvahu, skutočnú demokraciu, vzájomný rešpekt a úctu. Rovnako si uvedomujeme, že sú to veľké zmeny, ktoré si vyžadujú čas, dôkladnú prípravu a trpezlivosť v postupnosti krokov.

Takáto spolupráca by bola prelomovým riešením pre výkon práce v povolaní psychológ a mohla by vojsť do histórie ako príklad aj pre riešenie iných otázok v spoločnosti. Navrhujeme ustanoviť medzirezortnú komisiu pre riešenie postavenia psychológa a psychológie ako odbornej pracovnej činnosti a vyriešiť túto úlohu tak, aby bola v súlade s požiadavkami praxe, odboru, a celej spoločnosti. Psychológia by sa tak mohla stať príkladom v tom, aby sa potreby života prenášali do praxe, boli vypočuté a akceptované návrhy odborníkov, ktorých sa pracovná činnosť týka, bez arogancie moci a úradníckej rigidity, v záujme všetkých.


Ďakujeme za pozornosť, s úctou











Návrat hore